Zaujimave sondy
Zaujímavé sondy
Galileo
Vypustený v roku 1989. K získaniu potrebnej rýchlosti a k úspore paliva využil Galileo pri svojej šesťročnej ceste k Jupiteru gravitácie Venuše a Zeme. Pri priblížení k Jupiteru sa z Galilea oddelila malá sonda s padákom, ktorá vysielala namerané údaje o vlastnostiach jeho atmosféry. Zachytil dopad kométy Shumarker-leevy9.
Giotto
Halleyova kométa sa vracia k Slnku každých 76 rokov. Pri jej poslednej návšteve v roku 1986 k nej bolo vyslaných päť sond. Jednou z nich bola aj sonda ESA Giotto. Giotto sa ku kométe dostal najbližšie. Preletela kómou kométy vo vzdialenosti iba 605km od jadra kométy a poskytla nám tak vôbec prvý pohľad na jadro kométy.
Hoci bola sonda Giotto chránena proti prachu dvojitým štítom, predsa ju prach Halleyovej kométy zasiahol do boku a poškodil niektoré prístroje.
Po prelete okolo Halleyovej kométy bola sonda v apríli 1986 deaktivovaná. Do činnosti bola opäť uvedená až v júli 1992, kedy prelietala okolo kométy Grigg-Skjellerup.
Magellan
Bola vypustená z raketoplánu Atlantis 4.5.1989. Magellan zmapoval celú Venušu. Používal radar, ktorého vlny sú schopné preniknúť jej hustými mrakmi. Magellan ukázal hornatú krajinu činných sopiek. 12.101994 sa Magellan vnoril do atmosféry Venuše, kde zanikol.
Mariner
Sedem z desiatich sond série Mariner, vyslaných k prieskumu Merkuru, Venuše a Marsu, bolo veľmi úspešných. Mariner4 bol prvou sondou, ktorá v roku 1964 úspešne preletela okolo Marsu. Mariner9 bol prvou sondou, ktorá obiehala okolo inej planéty. Vyfotografovala celý povrch Marsu a jeho dva mesiace, Phobos a Deimos. Mariner10 vypustený roku 1973 je jedinou sondou ktorá navštívila Merkúr. Naďalej pokračuje po eliptickej dráhe okolo Slnka a každých 176 dní sa dostáva do blízkosti Merkuru.
Pioneer
Prvé sondy Pioneer boli vypustené už v roku 1958. Pioneer1 až 3 sa neúspešne pokúšali o prieskum Mesiaca. Pioneer5 až 9 (1960- 68), boli úspešne navedené na obežnú dráhu okolo Slnka, kde merali slnečný vietor, kozmické žiarenie, magnetické pole Zeme a častice vo vesmíre. Dve z nich pracovali viac ako 20 rokov. Pioneer10 a 11 ako prvé preleteli pásom planétiek. Pioneer10 preletel okolo Jupitera, Pioneer11 navštívil Jupiter (1974) a Saturn (1979).
Sakigake a Suset
Tieto prvé japonské sondy preleteli v roku 1986, spoločne s tromi inými medzinárodnými sondami, okolo Halleyovej kométy. Sakigake preletela medzi Slnkom a kometou, pritom merala slnečný vietor. Susei preletela okolo kométy bližšie a študovala vlivy slnečného vetra na komu komety. Ani jedna z nich nemala ochranný štít proti prachu v kome komety, preto sa k nemu nemohli priblížiť natoľko ako ďalšie tri sondy (Ruské Vega1 a 2 a Giotto z ESA).
Ulysses
Ulysses je prvá sonda, ktorá letela mimo rovinu ekliptiky. Na túto dráhu sa dostala s využitím gravitačného poľa Jupitera. V roku 1994 preletela nad južným slnečným pólom, v roku 1995 nad jeho severným pólom. Študovala slnečný vietor a magnetické pole Slnka nad jeho polárnymi oblasťami.
Vega
Dve kozmické sondy Vega štartovali v roku 1984 a mali dve úlohy. V januári 1985 sa z oboch sond oddelili pristávacie moduly, určené k štúdiu pôdneho zloženia Venuše. Každý pristávací modul uvolnil balónovú sondu, ktorá bola unášaná v oblakoch planéty, kde merala silu vetra. Hlavné sondy sa v marci 1986 priblížili k Halleyovej kométe a študovali plyny v kome a chvoste kométy a upresnili tiež polohu jej jadra. To umožnilo naviesť európsku sondu Giotto (ESA) do tesnej blízkosti jadra kométy.
Venera
Prvé tri ruské sondy Venera k Venuši boli zničené ohromným atmosférickým tlakom skôr, ako dosiahli jej povrch. Venera7 v roku 1970 ako prvá vyslala údaje z povrchu Venuše. V roku 1981 previedli sondy Venera13 a 14 rozbor pôdy Venuše. V roku 1983 Venery15 a 16 urobili z polárných dráh okolo Venuše radarom mapy povrchu planéty.
Viking
Pri priblížení k Marsu v roku 1976 boli obe sondy Viking najprv navedené na obežnú dráhu okolo planéty. Odtiaľ vypustili pristávacie moduly, ktoré na padákoch zostúpili na povrch Marsu, kde skúmali jeho pôdu a hľadali známky života. Pristávacie moduly získavali aj údaje o počasí na tejto planéte. Obežné moduly fotografovali povrch Marsu a mesiace Phobos a Deimos.
Voyager
Dve sondy Voyager, vypustené v roku 1977, úspešne preskúmali vonkajšie planéty (Jupiter, Saturn, Voyager2 aj Urán a Neptún). Obe sondy už opustili hranice Slnečnej sústavy. Pri prelete okolo každej planéty sondy objavili nové mesiace a prstence. Obdobná konštalácia planét, kedy bude možné ich všetky navštíviť krátko za sebou bude až v roku 2155.
Kde sú?
MIMO SLNEČNÚ SÚSTAVU
Všetky štyri sondy vyslané k vonkajším planétam, Pioneer10 a 11 a Voyager1 a 2, už opustili planetárny systém a mieria ku hviezdam. Obe sondy Pioneer nesú plaketu znázorňujúcu polohu Slnka a Zeme v našej Galaxii a obrázok ženy a muža, ktorého ruka je zdvihnutá na znamenie mieru. Sondy Voyager nesú video disky obsahujúce obrázky a zvuky zo zeme. So sondamy Voyager bude pozemné riadiace stredisko udržovať kontakt do roku 2010. Potom ich signál bude pre spojenie príliš slabý.
GDE SÚ?
Galileo: Neustále sa nachádza v Jupiterovom systéme. Predpokladá sa jeho umelé navedenie na dráhu zániku na niektorom z mesiacov.
Giotto: Bol deaktivovaný po svojom stretnutí s Halleyovou kométou v roku 1986. Do činnosti bol znovu uvedený v roku 1992 pri svojom prelete okolo kométy Grigg -Skjellerup. Neskôr bol opäť uvedený do stavu kľudu, avšak v budúcnosti môže byť opäť privedený k činnosti.
Mariner10: vypustený roku 1973 k štúdiu Venuše a Merkuru obieha stále okolo Slnka. Spojenie s touto sondou bolo ukončené v roku 1975.
Magellan: Vypustený v roku 1989 za účelom radarového mapovania Venuše, previedol šesť úplných prehľadových priezkumov tejto planéty. Potom bol navedený na nižšiu obežnú dráhu. 12.10.1994 sa Magellan vnoril do atmosféry Venuše, kde zankol.
Pioneer10: vypustený roku 1972 smeruje k hviezde Ross248 v súhvezdí Býka (Taurus). Cesta k tejto hviezde mu potrvá 33000 rokov.
Pioneer11: vypustený roku 1973, mieri k hviezde lambda Aquilae v súhvezdí Orla (Aquila). Táto cesta mu potrvá takmer 4 milióny rokov. V roku 1995 NASA ukončila spojenie s Pioneerom11 a v 1997 s Pioneerom12, pretože ich energia bola príliž malá pre činnosť prístrojov a vysielanie dát.
Voyager1: z roku 1977 smeruje k hviezde označenej AC+793888 v súhvezdí žirafy (Camelopardalis). Táto cesta potrvá 40000 rokov.
Voyager2: z roku 1977 poletí k svojmu cieľu, hviezde Sirius, najjasnejšej hviezde pozemskej oblohy ležiacej v súhvezdí Veľkého psa (Canis Major) 360000 rokov.
Viking1 a 2: obežné moduly boli pred ukončením svojej činnosti navedené na vyššiu obežnú dráhu Marsu. Niekedy v prvej alebo druhej dekáde 21.storočia dopadnú na povrch červenej planéty. Pristávací modul Vikingu1 pracoval cez 6 rokov a Vikingu 2 viac ako 4 roky. Oba pristávacie moduly boly sterilizované, aby nemohly na Mars priniesť nežiadúce pozemské mikroorganizmy.
Cassiny: Na svoju cestu k Saturnu bola vypustená v roku 1997. Bude navedená na obežnú dráhu saturnu, odkiaľ bude sledovať túto obrovskú planétu, jej prstence a mesiace. Nesie tiež menšiu sondu, nazvanú Huygens, ktorá bude sledovať Saturnov najväčší mesiac Titan, výnimočný svojou atmosférou. Huigens na mesiaci Titan pristane a bude robiť automatický prieskum.
Mars Global Surveyor: Umelá družica Marsu, ktorá dodnes obieha okolo tejto planéty a mapuje jeho povrch. Okrem toho má za úlohu sprostredkuvávať prenos medzi povrchovými sondami na Marse a Zemou.
Mars Pathfinder + Rover Sojourner: Povrchová sonda Marsu, ktorá niesla aj vzítko Rover Sojourner, ktoré po dobu troch mesiacov putovalo po povrchu planéty a skúmalo chemické zloženie pôdy a kameňov.
Mars Climate Orbiter: Sonda sa mala stať družicou Marsu a sledovať počas jedného roka klimatické zmeny na jeho povrchu. Okrem toho mala počas činnosti sond Mars Polar Lander a Deep Space2 sprostredkovávať ich spojenie so Zemou. So sondou MCO však bolo prerušené rádiové spojenie. Pravdepodobne zhorela v atmosfére Marsu.
Mars Polar Lander: Povrchová sonda Marsu, zameraná na výskum vody na Marse. Niesla ďalšie dve sondy DS2. Pristávací modul MPL však pravdepodobne zapol pozde brzdiace trysky a pristál príliž tvrdo, čím došlo ku zničeniu sondy.
Deep Space 2: Sú to dve malé sondy programu New Millenium, ktoré niesla sonda MPL. Po dosiahnutí Marsu sa DS2 mali oddeliť od MPL a voľným pádom naraziť na povrch Marsu, čím by sa dostali do hĺbky asi 1m pod povrch a mohli skúmať prítomnosť vody pod povrchom. Sondy boli stratené spolu so sondou Mars Polar Lander.